Slovník zabudnutých pojmov, Slovo a Jayzk
 
home > Próza > Slovník zabudnutých pojmov, Slovo a Jayzk

SLOVNÍK ZABUDNUTÝCH POJMOV

SLOVO a JAZYK

 

     Hovorí sa, že kresťania prevzali kríž od starších predchádzajúcich náboženstiev. Hovorí sa aj kadečo iné, no pointa je tá, že hovoreného je strašne veľa, až toľko, že nikto sa v tom už nevyzná. Lebo hovorí sa stále o tom, čo sa hovorí a nie o tom, čo skutočne je. Každý kto sa trochu vzoprie strnulosti, pochopí, že Slnko sme nemohli prevziať od našich predkov. Ono tu predsa bolo a bude, tak ako rovnoramenný kríž, na ktorom stoja všetky svety a všetko živé. Rovnoramenný kríž nie je symbol, ale skutočná Pravda, ako Slnko je skutočné svetlo pre pozemské oči človeka. Preto sa tieto skutočnosti symbolicky vyjadrovali v tvare kríža alebo v rôznych svastických znakoch. V súčasnosti veľa ľudí píše na riadky, dostane sa mu ako takého uznania a niečo na prilepšenie. Už málokto si uvedomuje, že každé slovo hýbe zo silami, s ktorými je spojené ako pojem. Prečo asi ľudí pribíjali na kríž?!? Lebo sa rozum vysmieval samotnej Pravde, v domýšľavosti, že on vlastní pravdu. Jeho triumfom bolo ukrižovanie samotného Božieho Syna, lebo rozum nedopustí ,aby niekto bol viacej ako on sám a to napriek tomu, že títo ľudia zastávali náboženstvá a dobové zákony, ale veď to vidíme i dnes, len ich neoslovíme farizej alebo saducej. Na to sú už sofistikovanejší. Sú to takí istí ľudia pridržiavajúci sa rovnakého princípu, ktorí vrhajú neprehľadný tieň na náboženstvá a politiku. Pozor nato, je to len úskok, ktorým znevažujú všetkých ľudí s dobrou vôľou. Nie sú choré náboženstvá ani politika, ale ľudia, ktorí presadzujú svoje mocenské chúťky cez náboženstvá a politiku, čím vyhadzujú s kola von všetko zdravé. V súčasnosti  je to tak už vo všetkom. Nevidia to len tí, ktorí takéto prúdy médií  podporujú a sú nimi podporovaní. I keď v nevedomosti, ale aj to je len vlastné rozhodnutie, lebo aj v nevedomosti sa dajú robiť dobré veci aj nepodarené. Predsa zlato ostáva zlatom, či je v rukách žobráka alebo kráľa, no tým, ani žobrák ani kráľ, nestávajú sa zlatom.

 

A práve pred dvetisíc rokmi, po udalostiach na Golgote, práca temna nabrala na obrátkach. My ľudia, činíme tromi skutkami, vlastne so štyrmi, prvá je duchovná a je to naša vôľa, potom pozemsky sformovaným činom (hrubo hmotnosť), slovným činom (stredná hrubo hmotnosť)a myšlienkovým činom (jemná hrubo hmotnosť), ktoré samozrejme podliehajú vôle ducha. Každý jeden s týchto činov, dáva do pohybu svoje vlastné sily. Temné prúdy vedeli, že potrebujú obhájiť tento zločin vraždy pred ľuďmi, avšak to mohli učiniť jedine skrze ľudí. Ak by to nebola pravda, potom by to ani neobhajovali, všetko by upadlo do zabudnutia. K tomu potrebovali zmeniť slová, ktoré sa úzko viažu na pojem, lebo význam slova je neoddeliteľne spätý so silami, ktoré sa dávajú do pohybu znením tónov a zaradením slova. Veď tma nevchádza do svetla, práve naopak, svetlo do tmy, a aby dokázali opak, museli násilne vypáliť všetky známe knižnice, ktoré uchovávali písomné odkazy svetových a ľudských dejín, takzvaného zlatého veku spred miliónov rokov. Najskôr však urobili prepisy, aby v nich úzko ohraničili svetlé odkazy minulosti a skrátili časovú existenciu ľudstva. Politickým násilím menili postupne všetky jazyky a hlavne najrozšírenejšie slovanské, z ktorých vyňali hlavné pojmy a nazvali ich pohanskými. Museli nás časom presvedčiť, že sme boli pohania, lebo všetko sami videli pohansky, až dodnes. Preto sa učí rímske právo a nie preto, že by lepšieho nebolo. Jednoduché, pohanský rozum môže vládnuť len pohanovi, cit to neprijme. Je to jeden z ďalších úskokov Lucifera, ktorý sa šíri jeho vernými trabantmi, ako strnulosť hmoty bez živých záchvevov. Napriek tomu, je ešte aj dnes mnoho  ľudí pyšných na rozumovú činnosť, nečudo, boli sme v tom vychovaný, niekto viac ,niekto menej a predsa každý z nás mal v živote možnosť, aby to prehodnotil a vzoprel sa tomu. Čím ďalej, tým je to pre jednotlivcov ťažšie rozoznať, lebo trnú spolu s hmotou a čo je horšie, ťahajú so sebou dole aj tých svetlejších, ktorí by inak za malej pomoci ľahko vystupovali k výšinám. Zvyknú si hovoriť; čo nevidím alebo nie je dokázané, tomu neverím. Lenže potom  vo všeobecnosti uveria aj hologramu, ktorí im je podsunutý a následne aj tomu, že hliníkové lietadlo môže preraziť oceľovú konštrukciu mrakodrapu. Ale, že čo by sa stalo s lietadlom, keby na neho spadol mrakodrap, čo je to isté, už sú lenivý si predstaviť, lebo všetko chcú dostať hotové, aj názory. Nuž, veria čo vidia, lebo podobné rozpory vytvára podobný rozum.

 

     -Toľkej lásky taj- , ako pôvabne znejú tieto slová a ešte pôvabnejšie ich môžeme precítiť, keď sa nám dostáva nečakanej pomoci, či už v chorobe alebo v zúfalstve. V podstate je to ďakovanie, no väčšinou sú to len sekundy precítenia, lebo rozum ich veľmi rýchlo otočí k pozemským dianiam, čím sa znovu vraciame k starým chybným krokom. V skutočnosti pojem slova „Taj“, je spojené so silami, ktoré pôsobia smerom na hor k priestranstvám, ktoré sú nad zemou a evokujú v nás posilňujúcu istotu v existenciu úrovne odkiaľ všetci pochádzame, teda duchovno, „Raj“. Zo staroslovienčiny; život pod tajem, o mŕtvom; tašiel, taide, taísť. Ďalej z toho vznikli pomenovania, ako Tajga, Altaj ale aj Taj Mahal alebo taikonaut. Je márnotratné rozoberať či to bola staroslovienčina, staročeština alebo straroruština, v minulosti to bol jeden jazyk, ktorý sa roztrúsil, veď ruský Novgorod sa pôvodne volal Sloviensk. Chytili sme sa na udicu, keď sme si vypestovali rozum nad cit srdca, ktorý všetko ohraničil, odchýlil pojmy slov a rozdelil národy na štáty. Vymyslel nové jazyky aj nové národy, len aby sa nepodobali pôvodným, ktoré boli v súlade s vesmírom. Pôvodne mal každý národ svoju farbu pokožky- podľa toho vieme koľko je národov na zemi, a každý sa delil do rodov, ktoré žili pozdĺž riek. Rod sa vyznačuje svojimi povahovými črtami a nárečím po oboch brehoch rieky, a ktoré nepoprie ani súčasná štátna hranica, či úradný jazyk,  ako to môžeme vidieť, aj dnes  pri rieke Morava. Dnes si to však už inak vysvetľujeme, obrátili sme sa od výšin a hľadíme do hlbín s obrátenými pojmami, s akýmsi tajomstvom. Áno, čím viac sa otáčame chrbtom k pravde, o to je viacej tajomstiev, ako aj pri bádaní, tajomstvo otvára ďalšie tajomstvo. Uvedomujme si, že žijeme vo vesmíre, kde nič nie je tajomstvom, je len Taj, vyššie svety, ktoré sa pre nás otvárajú časom dozrievania. Avšak tak propagované novovzniknuté slovo tajomstvo, vo všetkých svojich synonymách, len zatieňuje pravdu, je to úskok, ktorý nás pohlcuje aj s topánkami, ako sa hovorí. A je to tak, lebo ťahá za sebou aj hmotné okolie, ktoré sním ustrnulo v bludnom kruhu, lenže my sme sa mali rozochvievať v radostných tónoch poznania. Tento úskok, najskôr  všetko zatajil a teraz sa prezlečený predstavuje ako pán poznania a záchranca ľudstva. Je to ale falošné poznanie a falošný záchranca, spôsobuje únavu a pomalú smrť. Prečo asi precitáme až vtedy, keď je už najhoršie?!? Lebo duchovnú lenivosť obklopuje temno a až precitnutím ho potlačíme, lebo len cit vie šľachtiť a tvarovať hmotu. Tak je to aj pri chorobách. K tomu, aby temno prestalo vládnuť, nepotrebujeme meče, ani armádu, ono ustupuje pred svetlom poznania samo. Temno predsa nemá silu, získava ho len od ľudí, ktorí mu ju poskytujú svojou vôľou a aj to môže len vtedy, pokiaľ mu veríme.

 

Pri vyslovovaní slov, nerozhoduje ako sme to mysleli, ale frekvencia vyslovených slov, to čo sme povedali. Vyslovením tieto sily sa uvádzajú v pohyb a pôsobia tam, kde sa práve deje niečo podobné. Je to jedno na ktorom konci sveta boli vyslovené, tu hranice neplatia, pripoja sa k rovnorodej udalosti kdekoľvek v okolí zemi. Niekto vysloví –Ja ho asi zabijem-, usmeje sa a povie, -ale veď som to tak nemyslel-. Pojem a sila týchto frekvenčných vĺn sú zajedno a hneď sa dávajú do pohybu, čím by sme si mali byť vedomí, že sme spolupáchateľmi, napriek tomu, že tieto hlasové sily pôsobia veľmi krátkodobo. Každý tón, teda frekvencia aj ľudského hlasu má svoju farbu, doslova vytvára farbu ale aj vôňu. Vieme, že tóny sú vysoké, ale aj hlboké, že farby sú svetlé, ale aj tmavé, že vône sú príjemné až nechutné, a to všetko pôsobí spolu, ako v hudbe tak v reči. Teraz si môžeme predstaviť, čím je obklopená naša Zem pri toľkej každodennej zlo prajnosti a nadávaní. Je to smradľavé bahno. Iné sily dávajú do pohybu naše myšlienky, ktoré tiež majú svoju koloritu ale už aj tvary, pre ne taktiež neplatí clo, zhlukujú sa v rovnorodosti a zapôsobia vždy tam, kde nachádzajú rovnorodú pôdu pre čin uskutočnenia. Čím má človek slabšiu dobrú vôľu, o to tmavšie myšlienkové formy ho obklopujú a z toho vzniká strach. Mali by sme si dávať pozor, aby sme so svojimi myšlienkami nespolupracovali na tých utrpeniach, ktoré slovami sami odsudzujeme. A, to je skutočné spolucítenie, aby naše nekalé myšlienky neovplyvňovali slabších, ktorí si s nimi potom nevedia poradiť. Myšlienky sú už dlhodobejšie a môžu sa vrátiť až v ďalšom živote, keď si nevieme vysvetliť prečo dobrák alebo „nevinný“ trpí. Žiaľ, dnes toľko ľudí vo svojej ľahkovážnosti a v nevedomosti o týchto skutočnostiach, spôsobujú nemalé utrpenia na zemi, ale aj v jemno hmotnom okolí, kde myšlienky zasahujú. Nie je žiadnou zvláštnosťou stretnúť človeka, ktorý si iné myslí, iné hovorí a iné koná a pritom každý z nás má možnosť, zamyslieť sa nad skutočným pojmom slova, skôr ako ho vysloví, ale aj potom, keď sa začnú sypať spätné účinky. Pomer síl vládnucej elity, je vždy daný pomerom síl tvoriacich „zdola“. Pre túto nerozvážnosť sa človek dá ľahko oklamať, či obchodníkmi alebo politikmi, ktorí to často využívajú a opačne, ľahko môže klamať. No skutky čakajú na svojich autorov. . . Samozrejme, úprimná dobrá vôľa, znižuje účinky spätného pôsobenia vytvorením ochranného obalu, čo začína v pokore.

 

Pokora nie je poníženie, ako sa to často vysvetľuje, ale je to priznanie. Táto vedomosť, by mnohým ľuďom pomohla pred ponížením, do ktorého sa inak rútia. Veď priznať si omyl, je prvým krokom k postupu, ale keď opak zotrváva, stáva sa ešte väčším omylom, z ktorého vzniká skutočné poníženie. To nie je len o „hlúpych“ ľuďoch, to platí pre každého rovnako, veď vesmírne sily si nevyberajú podľa spoločenského postavenia a namyslenosti o svojej dôležitosti. Namyslenosť o svojej dôležitosti len zakrýva skutočnosť menejcennosti a je to viditeľné prejavom sebectva a upozorňovania na seba. Preto je ich typickým prejavom ponižovanie druhých a povyšovanie seba. Dnes sa tomu hovorí depresia, nie je to choroba ale stav, ktorý časom chorobu vyvoláva, ako u jednotlivcov, tak aj pre celé národy. Keď alkoholik prizná, teda pokorí sa, že je alkoholik, otvoria sa mu dvere k vlastnej vôli, keď smelo môže urobiť ďalší krok k náprave a potom ďalšou pokorou ďalší krok, ale keď to poprie, tieto dvere sám pred sebou zatvára a poníženie prichádza samo so svojou sebaľútosťou. Preto dbajme na dôraz pojmu pokora, je záchranným lanom zo strnulosti. Nie inak je to zo všetkými omylmi ľudstva, aj s takými, ktoré sú tajomstvom za všakovakými akreditáciami a lóžami. Načo hľadať starý Babylon, veď je tu aj s popletenými jazykmi. V tomto si môže pomôcť len každý sám za seba, nepomôže poukazovanie na deje minulé, ani odkladanie termínu, buď- alebo. Každý si nesieme svoj kríž v sebe a mali by sme sa snažiť aby bol rovnoramenný na všetky štyri strany, teda vyrovnaný v tom, akú máme vôľu, čo myslíme, hovoríme aj konáme. Pravdu však nikto nemôže vlastniť, ani mať, môžeme ju len používať, a aj to len vtedy, pokiaľ k nej v pokore vystúpime a zotrváme. Ona sama nepríde za nikým a najmenej ju má ten, kto ju najviac kričí. A ešte menej, kto ju len počúva a sám k nej nehľadá cestu.

miroslav schindler 


<< naspäť

Tel.: 0902 417 471