Slovník zabudnutých pojmov, duch a svätý
 
home > Próza > Slovník zabudnutých pojmov, duch a svätý

SLOVNÍK ZABUDNUTÝCH POJMOV
DUCH a SVÄTÝ
Aby sme správne rozumeli pojmom, nesmieme byť v tom ľahostajní a myslieť si, prečítal som a viem, či bol som informovaný, naučil som sa to. Pokiaľ to nevieme používať v bežnom živote, aby sme sa stým neotĺkli, stále sme na hrane zavádzania seba samého, ako aj svojho okolia. Dennodenne môžeme počuť nadávky, hromženie, bohovanie a rôzne prirovnania, keď s hrôzou zisťujeme, že sa to stáva akousi rutinnou praxou v hovorenej reči. Ľudia si povedia, -Ale veď som to tak nemyslel-, no žiaľ si to povedal, čím sa vytvoril tvar, a čo horšie, tak to bolo aj cítiť. Ten žiaľ, spočíva v tom obraznom, že Boh môže tieto nevedomé reči odpustiť, ale jeho vôľa nie. Tá je predsa daná neochvejne v Jeho zákonoch. Jeho zákony sú v Jeho vôli, teda v Duchu Svätom, ktorý nesie všetky zákony Stvorenia. Tieto zákony sú tak pevne spojené, že sa nedajú oddeliť od seba. Pritom vychádzajú z jednej energie, Prasily, ktorá sa štiepi, a tak vytvára stavbu celého rozmanitého Stvorenia.

Predstavme si ľudské telo, cievny systém, nervový systém, lymfatický systém, endokrinný systém a tak ďalej, až všetky jeho činné orgány. Tak isto vyzerá aj naša Zem, s riečnym systémom, so vzdušnými prúdmi, podzemnými tokmi a so všetkým tým, čo môžeme na nej vidieť i nevidieť. Zem, je jedna telesná hmotná schránka, jedného z bytostných živlov, tak ako je ľudské telo schránkou pre jedného ľudského ducha. Takto môžeme presunúť svoju predstavu do vesmírneho organizmu, cez celý hmotný svet super gigantických galaxií, až do počiatku Stvorenia. S odvahou zistíme, že nad tým všetkým hmotným, je skutočné Stvorenie, ktorému predchádzalo Prastvorenie. Pred týmto obrovským organizmom, so súčasným naším vedením, musíme sa javiť menšími, ako deti na pieskovisku. Jedine predstava presných pojmov, ktoré vytvárajú tvary, nás môže vyviesť z doterajších omylov a pritom nikto nemôže povedať, že nás dnešný klam neťaží.
V hmotnom svete vnímame vodu, vieme že je základnou stavbou nášho tela aj Zeme. Zistilo sa, že voda mení svoje krištáli aj pôsobením nálady človeka. Blahoprajné myslenie ako aj pekná hudba, vytvára samozrejme pekne tvarované krištáli vody, ale neprajnosť a súčasná tvrdá hudba ich tvary deformuje. Ľahko si domyslíme ako potom pôsobí v našom organizme a zbytočne vypijeme draho kúpenú zdravú vodu, keď ju v tele svojou náladou a činmi zúfalo premeníme. A to napriek tomu, že chceme telesne vyzerať pekne, ani si neuvedomujeme, ako sa ľahko môžeme vnútorne špatiť. Stačí nad tým trochu porozmýšľať a môže nám to byť základom nie len pre zdravie, ale aj zdravé spolupôsobenie. Aj cez vodu prechádza energia, prasila. Je to veľmi zjednodušené, ak si myslíme, že voda je H₂O, lebo jej molekulová stavba sa mení pri každej zmene teploty, teda zaužívaný vzorec by súhlasil so skupenstvom pary a nie bežnej vody. No nie chemický vzorec je pre nás dôležitý, ale to, ako s vodou narábame, ako na ňu pôsobíme svojou vôľou, či už sa nachádza mimo nás alebo v našom tele, ktoré musí na to patrične odpovedať.

Energia je hybnou silou všetkých svetov, je to Prasila, čo znamená, že musí byť jemnejšia a silnejšia, ako všetko to, čo sa mimo nej nachádza, a že nesie celý predobraz. Jej pôvod nemôže byť samotným tým, čím hýbe. Môžeme ju nazvať ako len chceme, ale v pokore je to vždy Duch Svätý, čiže vôľa Božia a nie samotný Boh. Ani maliar nedáva do obrazu seba, ale len svoju vôľu, on sám stojí predsa vedľa obrazu. Iná energia teda prasila, ako je vôľa Božia, ktorá je neutrálna, neexistuje. Ani zlo nemá svoju energiu, pokiaľ sa mu neotvoríme, a nezačneme ho podporovať. Zlo, len zrkadlovo kopíruje to, čo sa vytvorilo v dobrom a kradne pre seba. Samotného Boha, môžeme poznať len cez Jeho Vôľu, ktorou sa ukazuje vo svojich zákonoch stvorenia. Takže nemôže byť v samotnom človeku, ako si to niektorí radi predstavujú. Tie zákony sú tak jednoduché a prirodzené, že ich môže využívať každý bez výnimky, nevynímajúc chudobných, nevzdelaných alebo nezdravých. Je to najväčšia milosť, akú kedy sme mohli dostať pre naše vlastné zrenie.
Z Jeho vôle je aj naša slobodná vôľa a v spätnom pôsobení osudom. Ak niekto reptá na svoj osud, tak sa prehrešuje proti Duchu Svätému, lebo svoj osud si vytvoril sám svojim konaním, či už vedome alebo nevedome. Je naivné aby sme za všetkým hľadali vinu mimo seba. Vždy sa narodíme tam, čo je rovnorodé nášmu vedomiu, a to nám ďalej ukazuje, čo máme v sebe zmeniť, aby sme sa oslobodili. Neznemená to, utekať pred zodpovednosťou, ale práve naopak, prijať ju. Inak sa znovu vráti, či tu alebo na onom svete. Ak niekto ľutuje seba samého za svoj osud a cíti sa byť cennejší než čo má, ide sám proti sebe, strháva sa do vlastného otroctva, čím marí ďalšiu šancu svojho rozkvetu.

Najbližšie k ústiu Božskej energie, kde sa tvoria tvary tu žijúcich, je Prastvorenie a ich vyžarovanie je tu najsilnejšie zo všetkých svetov. Môžeme ho prirovnať k plazme, veď aj plazma je skupenstvom vody. Sú to oblasti pre nás pozemských ľudí nepredstaviteľnej krásy, diaľky a rozlohy, avšak náš duchovný druh by v ňom zhorel, z podstaty iného druhu. Nižšie položené Stvorenie duchov, odkiaľ pochádzame aj my, by sme mohli prirovnať k pare pre lepšiu obrazotvornosť. To neznamená, že vo Stvorení sa všetko len tak vyparí, je len všetko jemnejšieho druhu, tak isto sa tu môžeme potknúť, načrieť do zurčiacich potokov a ochutnať šťavnaté plody. Ale nemôžeme sem vstúpiť naším pozemským telom, je iného druhu. Až pod Stvorením je hmotný svet, ktorý už ako tak poznáme a ten môžeme prirovnať k vode, ktorú pijeme a umývame sa vnej.
Tak ako hmotné stojí pod hranicou duchovna, tak aj poznanie o hmotnom sa tam musí zastaviť. Hmotné poznáme rozumom, lebo rozum patrí k hmotnému, kde je doma. Duševné spoznáme rovnorodou dušou a duchovné len duchom. Preto sa otvorme citom, sú rovnorodé nášmu duchu, tie vytvarujú peknú dušu a tá zas šľachetné myslenie hodné človeka, aby sme nemusel mať zlé telesné pocity. Potom si prestaneme mýliť cit s pocitom. Tu v hmotnom je rozum veľmi dobrým služobníkom, ale veľmi zlým pánom. Inak by poznal, že ľudský duch nemôže byť svätým, ani keď ho „svätá“ cirkev ním vyhlási. Poznal by mnoho iných vecí, ktoré by ho povzniesli nad všetky tie klamstvá, pod ktorými teraz trpí. Keďže je len jeden Boh, aj energia je len jedna, ktorá je neutrálna, je len na nás, ako s ňou naložíme. Ani si nevieme predstaviť, akými schopnosťami a silou sme obdarení, ktorú len tak márnime.
miroslav schindler 


<< naspäť

Tel.: 0902 417 471