Prečo sa klameme
 
home > Próza > PREČO SA KLAMEME

Naozaj, kto je múdrejší ako mnohí múdri?!? Bez rozumu srdcom otvorené, ale v pravde smelé nahlas skríklo -cisár nemá šaty-.

 Pýcha stojí vždy nad niečím- niekým,  tým je predsa pýchou, že sa pýši. Na prvý pohľad to tak vyzerá a môže to byť uveriteľné, lenže to tak nie je. Pýcha je hlboko obmedzená pod priemerom, vo svojej zaslepenosti a domýšľavosti. Vtedy, prestávame veriť vlastným schopnostiam a nechávame sa unášať v systéme princípu, ktorý ani zďaleka nepoznáme. Len sa nám trocha darí mať viacej ako menej. Len sa niekedy povýšime nad druhým človekom, ako by sa inak nedalo byť spokojným. Pýcha neupustí zo seba, priznanie je pre ňu potupným úderom a sklamaním. Ale veľkému  pádu, nezabráni nič iné, len priznanie. Ešte nebolo človeka na tejto Zemi, ktorý by vo svojej pýche- či už v chudobe alebo v bohatstve, nepotupil sám seba, napriek mnohým varovaniam pred pádom. A nie len jednotlivci, ba celé národy padali tvárou do prachu. Bezhraničná široká cesta povýšenectva, končí v úzkostiach a  utrpení. Priznajme, ak si nevieme priznať, tak sme pyšní a pyšnému sa nedá ani odpúšťať. Priznanie je predsa uznanie a uznať niečo predchádza odpusteniu. Lenže, pýcha sama o sebe nepotrebuje odpustenie, nato je až moc pyšná. Človek padnutý v pýche odpustenie potrebuje.

 

Z druhého brehu sa vždy javí všetko inak, je protikladom a zato tam panuje skromnosť. Skromnosť má síce užšie dvere, no za nimi sa rozprestiera bezhraničná možnosť pôsobenia. Niekomu sa môže zdať, že skromnosť je chudoba a bieda, no v skutočnosti to tak vôbec nie je. Títo ľudia sú veľmi bohatí, a na svoje bohatstvo môžu byť vskutku hrdí. Vždy majú to, čo potrebujú a nepotrebujú mať na viac. Bohatí v skromnosti dávajú prácu iným so spravodlivou odmenou.  Oni nezdierajú len preto, aby mali viacej pre seba a s cieľom ponižovať. Skromnosť v trpezlivosti smeruje k pravde, lebo nedáva úklady druhým, čím si utvára priamu cestu slobodnej voľby. Nie je žiadostivá a preto ani obmedzená. Pravda sama o sebe nepotrebuje protiklad, a ani nemôže mať, inak by predsa nebola pravdou. To len my ľudia potrebujeme, aby sme sa ju naučili- či už v chudobe alebo v bohatstve, vlastnou cestou rozpoznať. -Zlato predsa ostáva zlatom, či je už v rukách žobráka alebo kráľa-.

 

Pýcha sa v ľuďoch schováva v rôznych formách, jej odtiene sú všakovaké. Od najslabších, ktoré v tichosti, mlčky nesieme v sebe, cez verbálne až po najhrubšie prejavy telesnej likvidácie. V živote nemôžeme stáť a len tak byť spokojný stým čo je. Život je meniaci sa pohyb, oživujúci celé Stvorenie aj náš vesmír, a preto sa ho nedá ani opísať, nedá sa ho vtesnať do nehybnej nemennej formy slov, či písmen. Človek sám o sebe nie je život, len ho prijíma a vracia späť vo svojej vôli a v činoch. A, práve v tomto je ten protiklad, že ako?!? Život je neutrálny, bezpólový a má mať pre človeka presne opačné hodnoty, ako Luciferov nesprávny princíp. Je rozdiel niečo budovať, v radosti dávať ďalej, ako niečo zadržiavať pre seba a žiť na úkor druhých. Aj žiadosti pochádzajú zo skrytej pýchy a sú len jej hrubším prejavom. Túžobné, chcieť mať stále viac prechádza do závisti a v závisti človek prestáva dbať sám o seba. Kto však nedbá sám o seba, dá sa ľahko oklamať, naletí na sladké motúzy v domnienke, chcieť mať stále viac. Týmto chcel človek spohodlnieť, no v skutočnosti si narobil viacej starostí ako radostí. Nesprávny princíp vidí do človeka a preto je vždy o krok vpred, no mohol by aj človek prekuknúť nesprávny princíp, avšak musel by najskôr vidieť sám do seba. Len tam nájde svoju podstatu, smer a silu. Lenže, to by ho nesmela zaslepovať pýcha, ktorú si  pletie s hrdosťou.

 

Neboli sme vždy takýto, tie nesprávne vlastnosti nie sú ľudské, sú len nadobudnuté. Boh nám ich predsa nedal, dal nám len slobodnú vôľu rozhodovania sa. V dobách dávnych pred miliónmi rokov, keď sme sa začali vteľovať na túto Zem, boli sme síce menej vedomí seba samého, ale jasnejší a čistejší, boli sme ako deti. Zem vtedy krúžila vesmírom vo vyšších sférach, všetko bolo jasnejšie a ľahšie. Môžeme si zato sami, že sme sa rozhodli tak ako sme sa rozhodli. Mohli sme v tých výškach pomaly dozrievať, nikto by nás nebol súril. No žiaľ, svojim zhmotnením túžob rozumu, stali sme sa ťažšími a zároveň stiahli celú planétu do nižších úrovní.

Nie je žiadnym veľkým vedeckým objavom, že čím ďalej, tým viac čiernych dier je spozorovaných. Tieto čierne diery tu boli aj predtým a budú aj potom, ibaže naša modrá planéta sa nachádzala vo vyšších sférach, preto neboli pozorovateľné, ale sú súčasťou vesmíru, zrodu i zániku  hmoty. Aj súčasťou tela, je odumieranie starých a tvorba nových buniek počas života a vesmír je tiež, len jedným veľkým organizmom. V Stvorení sa všetko na všetko podobá. I naša súčasná  svetová situácia, je podobná k privodeniu si choroby u jednotlivca. Žiaľ, sme nad smetiskom rozkladu, na smrteľnej posteli. Súd sme si privodili sami, keď všetko ťažké bude stiahnuté do rozkladu. Alebo je to inak vo fyzike?!? K tomu nie sú potrebné žiadne zvláštne vzorce, pravda je pochopiteľná aj pre nevzdelaných. Len to, čo je ľahké môže vyhupnúť  do úrovne seberovnej svojej váhe, tam odkiaľ pochádzame. Až vtedy vyhráme, keď náš duch bude počuť  -návrat strateného syna-, pred bránami Raja.

 

Samotné zlo nemá žiadnu silu, je len princíp, no spolieha sa na lenivosť ducha, ale inak nemá šancu. Tam kde jasne žiari duch, tma predsa musí ustúpiť. Potom nie je jasné, prečo chceme vynášať tmu vo vreciach, ako to robili v Kocúrkove?!? Oživovať a zachraňovať staré princípy. Uspokojili sme sa s takými princípmi, ktoré nás len komplikujú a všetko sťažujú. Uspokojili sme sa z lenivosťou ducha, avšak lenivosť nie je nič iné, ako nechať za seba rozhodovať. A, nato už vôbec nemôžeme byť hrdý a ako zadosťučinenie hrdosť  zastupuje pýcha. Dopadli sme ako mladý kráľovič, keď neuposlúchol rady a Svetskej kráse nasadil korunu. V tom okamihu  mu prestala slúžiť a vymkla sa mu z rúk. Namiesto hľadania pravdy sa zamotávame v mystike a v okultizme, vo vlastných klamstvách, ktorými si sami pred sebou naháňame strach. Pravda je predsa jasná pre každé ľudské srdce, až tak jasná, že sa neschováva ani pred prostým myslením dieťaťa.

miroslav schindler 


<< naspäť

Tel.: 0902 417 471